com site in all the land! Moje horšie a úprimné ja. Ja mám niečo zadara a som hnilá ísť? Dosiahla som nový level a mám pocit, že zhnijem zaživa. Konečne som išla sama von v sobotu a bolo to viac než tragické. Mladí ľudia mi ponúkali miesto na sedenie v krčme a neflirtoval so mnou ani barman. Tak, hejt je vonku. Uf, už mi je lepšie.

Trvalo mi to takmer mesiac ale lepšie neskoro ako nikdy. Budem dúfať, že sa mi podarí takéto niečo zorganizovať častejšie! Zdieľať v službe Twitter.

Tak, deťúrence, odchádzam. Prvý článok som na tomto blogu napísala v lete roku 2009. Samozrejme, vtedy sa blog volal inak a ten článok už je tiež zdraftovaný, pretože som sa nedokázala pozerať na moju kostrbatú štylistiku. Volal sa Into the Unknow.

Je to zvlastne, ze po dlhom case som sa znova citil uleteny. Nemal som na nic cas a chcel som pri tom vsetko. Je to zvlastne, ze po dlhom case som bol naozaj stastny a moj siroky usmev obdarovaval ludi cestou do prace, z prace, susedov, monitor a dalsich vela nepotrebnych veci. Kvapka ktora stekala po dvojitej, dalsiej a dalsiej ako ta co stekala rano po utretom zachode plneho mojej vecere. Zivotne otacky ktore sa otacaju v nepravidelnych intervaloch o 360stupnov a ktore vas.