Co je dolezite, je ociam neviditelne. Sunday, December 13, 2009. A zasa na mna lezu.

Thursday, October 09, 2014. Prisiel na psa mraz, sklonil som hlavu, zahryzol do pery. Niektori viete, ako fotak moze prirast k srdcu. A vsetky tie krasne sklicka a veci okolo. Vzdy som si predstavoval, ze ked sa tak stane, tak to bude kvoli niecomu. Ze tych par nezmyselne utratenych tisicok bude mat zmysel. Az sa mi to tazko pise a hanbim sa sam pred sebou. Viac k tomu netreba dodat, myslim. Mi tu ostalo vela editacneho softwaru.

Prst smeruje k nej, zotrie ju a ona sa rozptýli medzi zárezmi v koži, odtlačok prsta krvou, smeruje niekam, smeruje k jazyku, smeruje tam k ústam, smeruje hore k tvári, rozotiera sa po chuťových bunkách a oni to všetko prijímajú, identifikujú, rozpoznávajú.

Sunday, 6 June 2010. Infekcia alebo Čo sa deje na blogspote? Tak po dlhom čase som nakukol na blogspot a tu zakliata krajina. Pri svojom poslednom príspevku som pred chvíľou vymazal nejakých 20 hieroglyfických komentárov a už sa mi ďalej nechce. Pri inom svojom článku mám tých hieroglyfov asi 200.

Milujem leto v tvojich očiach,. A tie malé vrásky okolo nich. Milujem tvoj dych na mojom krku,. Ospalé viečka, bosé kroky, lúku. Milujem dotyk tvojich prstov,. Páperie na tvári šteklí ako smiech. Milujem dávať ti ten pocit, že láska. Milujem v metre vzdúšné bozky,. Milujem tvoje nahé kroky v tme,. Milujem túžbu s akou si ma berieš,. Keď len ty, len ja, sami sme. Milujem bezpečie i neistoty kúsok,. Milujem keď ti nerozumiem cekom,. Milujem slová v noci i ranné mlčanie,.